Zmeny klímy, ktorých sme svedkami, čoraz viac utvárajú obraz moderného sveta. Stále viac sme ochotní venovať pozornosť ekológii, pretože chceme, aby naše okolie bolo čisté a zdravé – to sa stáva všeobecne uznávanou prioritou a poháňa technologické zmeny. Slogan Heat Decor „Zmeníme budúcnosť na zelenú“ je výsledkom našej vízie vyvíjať iba riešenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad človeka na životné prostredie – preto vyrábame bezemisné a bezúdržbové vykurovanie, ktoré nevyžadujú výmenu po veľmi dlhú dobu. Ak chceme, aby sa táto vízia zhmotnila, musíme teraz zmeniť svoje zvyky a očakávania.
Obraciame budúcnosť na zelenú – to je náš slogan, ale môže byť budúcnosť zelená? Čo v tomto kontexte znamená zelená? A nakoniec – prečo by sme mali meniť budúcnosť namiesto toho, aby sme si užívali to, čo máme teraz?
Na vyššie uvedené otázky neexistuje jediná odpoveď. Môžeme sa však skúsiť zamyslieť nad myšlienkou, ktorá stojí za spoločnosťami, ako je Heat Decor. čo je za tým?
- Životu ústretová budúcnosť musí byť zelená, pretože práve v podmienkach zelenej biodiverzity vznikol každý nám známy druh, prekvitala naša civilizácia a kultúra, a to sú tiež nevyhnutné podmienky pre budúci rozvoj, stabilitu poľnohospodárstva a zdravie spoločnosti.
- Zelená znamená široko chápanú ekológiu, ktorá nám umožňuje predvídať vplyv človeka na životné prostredie.
- Zmena vyplýva z vedomia, že technologické riešenia, ktoré boli pre nás dobré pred desiatkami rokov, ako sú kotly na tuhé palivá a kotly, dnes už nie sú prínosné. Je potrebné opustiť nadobudnuté návyky a otvoriť sa novým riešením.
Od počiatku priemyselnej revolúcie – pred viac ako 200 rokmi – nám fosílne palivá dodávali energiu a teplo, čo zaistilo neuveriteľný civilizačný skok. Dnes žijeme na prahu klimatickej technologickej revolúcie, kedy sú nové zdroje energie navrhované s využitím znalostí o ich dopade na životné prostredie. Zníženie emisií Co 2 je ambiciózny cieľ, ale v našom dosahu. A to nie je jediný cieľ! Zníženie spotreby materiálov, ich opätovné použitie, minimalizácia nákladov na dopravu, výmenu a opravy – to tiež obmedzuje vplyv človeka na prírodu.
Ako urobíme budúcnosť zelenú?
Ide o správne položenú otázku, na ktorú je možné celkom ľahko nájsť odpoveď. Technologický pokrok na jednej strane spôsobil cyklus otepľovania planéty, ale tiež nám dáva nástroje, ako zmeniť náš dopad na životné prostredie. Svoje okolie môžeme začať meniť sami – napríklad výberom výrobkov, ktoré menej zaťažujú dopravu a dlhšie nám slúžia, aj výmenou zdrojov tepla za menej emisné.
Niekto môže namietať, že zmena klímy nie je nevyhnutne spôsobená ľudskou činnosťou. Nárast oxidu uhličitého v atmosfére však jednoznačne súvisí so začiatkom priemyselnej revolúcie v 19. storočí a dnes sa na tom vedci zhodujú. Vieme to vďaka štúdiám ľadu na póloch. Dokonca vieme, aké bolo zloženie zemskej atmosféry v predchádzajúcich dobách.
Zameriavame sa na oxid uhličitý, pretože účinky jeho nárastu v atmosfére ovplyvňujú a ovplyvnia všetkých ľudí na Zemi. Je pravda, že tento vplyv nebude pre všetkých katastrofálny, pretože existujú aj krajiny, ktoré v dôsledku otepľovania počítajú so ziskami – napríklad väčšou dostupnosťou ložísk na severe a severných vodných cestách. Sú to však veľmi krátkozraké zisky a my to už vieme.
Venujme pozornosť tomu, koľko energie by sme mohli ušetriť, keby sme len trochu zmenili svoje návyky. Výmena starej elektroniky a domácich spotrebičov prinesie výrazné úspory elektrickej energie. Čo ešte môžeme urobiť?
Klimatická technologická revolúcia
Zlepšenie technológie získavania elektriny zo slnečného žiarenia je jednou z odpovedí na súčasné výzvy našej civilizácie. Investícia do fotovoltaiky je najčastejšie diktovaná túžbou ušetriť na účtoch za elektrinu, ale sprevádzajú ich aj ekologické ohľady. Kombinácia týchto dvoch prvkov dáva každému človeku celkom dobrú zbraň v boji za čistý vzduch a životné prostredie do budúcnosti.
Klimatická technologická revolúcia nevyplýva ani tak z nových vynálezov, ale z nových potrieb. Fotovoltaický efekt bol pozorovaný a skúmaný v 19. storočí (!!) a už v 80. rokoch sa stali populárne malé elektronické zariadenia poháňané vstavanými fotovoltaickými panelmi (napr. solárna kalkulačka). To nie je nič nové. Potreba čistej energie a zlepšenie výroby FV panelov je novinkou. To isté platí pre elektromotory, batérie a veterné elektrárne – to samy o sebe nie sú nič nové. Nikdy ale neboli vyvinuté tak rýchlo ako dnes a môžeme si byť istí, že tento trend bude pokračovať.
Hoci pred rokom mnoho odborníkov oznámilo blížiacu sa smrť fotovoltaického priemyslu v Poľsku kvôli zavedeniu systému čistého účtovania, ukazuje sa, že k ničomu takému nedošlo. O tejto téme sme písali v texte "Net billing - ako vypočítať ziskovosť fotovoltaiky". História pokračuje a zelená technologická revolúcia naberá na sile.
Klimatická technologická revolúcia
Zlepšenie technológie získavania elektriny zo slnečného žiarenia je jednou z odpovedí na súčasné výzvy našej civilizácie. Investícia do fotovoltaiky je najčastejšie diktovaná túžbou za čistý vzduch a životné prostredie do budúcnosti.
Klimatická technologická revolúcia nevyplýva ani tak z nových vynálezov, ale z nových potrieb. energie a zlepšenie výroby FV panelov je novinkou. To isté platí pre elektromotory, batérie a veterné elektrárne – to samy o sebe nie sú nič nové. Nikdy ale neboli vyvinuté tak rýchlo ako dnes a môžeme si byť istí, že tento trend bude pokračovať.
Napriek tomu, že pred rokom mnoho odborníkov oznámilo blížiacu sa smrť fotovoltaického priemyslu v Poľsku kvôli zavedeniu systému čistého účtovania, ukazuje sa, že k ničomu takému nedošlo. O tejto téme sme písali v texte "Net billing - ako vypočítať ziskovosť fotovoltaiky".
Oplatí sa investovať do fotovoltaiky?
V práve citovanom texte sme v číslach ukázali, že čistá fakturácia nezmenila perspektívu ziskovosti fotovoltaiky. Pokiaľ uvažujeme o budúcnosti po roku, je fotovoltika vhodnou investíciou. Nižšie účty, väčšia nezávislosť – to je niečo, za čo sa oplatí míňať peniaze.
Trh fotovoltaických inštalátorov je tiež čím ďalej vyzretejší a po období, keď sa stovky firiem hnali za zlatým rúnom solárnej energie, čo nebolo nutne sprevádzané kompetenciami, môžeme teraz ľahšie identifikovať tých, ktorí ponúkajú služby, ktoré sú naozaj stoja za cenu. Panely inštalované na streche nebudú horieť, pokiaľ zvolíme firmu, ktorá má za sebou stovky podobných investícií. Okrem kvality samotných fotovoltaických panelov je veľmi dôležitá kvalita ich inštalácie.
Fotovoltaika – čo stojí za to vedieť
Predpokladajme, že bývame v dome s plochou 150 m2, ktorý je postavený podľa štandardu WT2021. Aký výkon je potreba fotovoltaickej inštalácie na vyrovnanie spotreby elektrickej energie elektrického vykurovania formou systému s vykurovacími fóliami?
Podľa nášho kalkulátora by inštalácia nemala mať menej ako 2,8125 kWp. Priemerný poľský dom potrebuje inštaláciu približne 8 kWp. Sami sa môžete rozhodnúť, či je to veľa alebo málo.
Stojí za to vedieť, že na investície do fotovoltiky môžete získať finančné prostriedky. Existuje až 7 programov, ktoré môžete použiť:
- Môj prúd,
- Čistý vzduch,
- Clean Air Plus,
- Stop smogu,
- agroenergetika,
- Zelená energia na farme,
- Energia Plus.
Ide o celoštátne programy, ale každé vojvodstvo, a dokonca aj komúna alebo oblasť, má tiež svoje vlastné menšie programy financovania. Preto sa oplatí vyhľadať si o nich informácie vo vašom meste.
Fotovoltaika – co stojí za to vědět
Předpokládejme, že bydlíme v domě o ploše 150 m 2 , který je postaven podle standardu WT2021. Jaký výkon je potřeba fotovoltaické instalace k vyrovnání spotřeby elektrické energie elektrického vytápění formou systému s topnými fóliemi?
Podle našeho kalkulátoru by instalace neměla mít méně než 2,8125 kWp. Průměrný polský dům potřebuje instalaci přibližně 8 kWp. Sami se můžete rozhodnout, zda je to hodně nebo málo.
Stojí za to vědět, že na investice do fotovoltaiky můžete získat finanční prostředky. Existuje až 7 programů, které můžete použít:
Jedná se o celostátní programy, ale každé vojvodství, a dokonce i komuna nebo oblast, má také své vlastní menší programy financování. Proto se vyplatí vyhledat si o nich informace ve vašem městě.
Zníženie emisií CO 2
Meníme budúcnosť na zelenú, ale čo vieme o súčasných emisiách oxidu uhličitého? Čísla tu sú absolútne. Spálením 1 tony uhlia sa uvoľní až 2,86 tony CO 2 . Pritom jeden strom absorbuje v priemere 6-7 kg CO2 ročne. To znamená, že náš domáci smrek bude „spotrebovávať“ následky spaľovania tony uhlia po dobu... 408 až 476 rokov! Potom sa hladina vyrovná. Smreky bohužiaľ tak dlho nerastú.
Ľudia, ktorí majú dom vykurovaný uhlím, dobre vedia, že počas vykurovacej sezóny spotrebujú nie jednu tonu, ale 3-4 tony uhlia. Okrem samotného oxidu uhličitého sa do ovzdušia dostávajú aj zlúčeniny síry a prach. Rozmýšľali ste niekedy, odkiaľ sa v zime berie ten nečistý vzduch? Aj preto budú len počas vykurovacej sezóny emisie oxidu uhličitého z každého domového komína činiť cez 11 ton!
O niečo lepšie výsledky má spaľovanie plynu, ktoré sa stalo populárnym v Poľsku a ďalších európskych krajinách. Spálením 1 m3 plynu sa uvoľní 1,96 kg CO2. Ročne priemerný rodinný dom spotrebuje 2 600 m3. To zodpovedá 5 tonám emisií CO2 ročne. Na kompenzáciu týchto emisií bude súčasne potrebných 714 až 833 smrekov. Domáca záhrada ich toľko nepojme.
Z najobľúbenejších palív máme stále pelety. Hovorí sa, že pelety majú nulové emisie CO 2 , pretože proces spaľovania produkuje toľko oxidu uhličitého ako drevo, z ktorého boli vyrobené. To by platilo, keby množstvo dreva na svete bolo konštantné. Atmosféra je spoločná všetkým krajinám sveta a stromov globálne neustále ubúda a globálne otepľovanie tento proces ešte umocní. Spálením viacerých stromov, než vyrastie nových stromov, získame v prípade peliet pozitívne emisie oxidu uhličitého. V praxi sa pri spaľovaní 1 tony tohto paliva uvoľní 11 kg CO2. Na jednu vykurovaciu sezónu – od októbra do marca – potrebuje priemerný dom 3,5 – 4 tony peliet, čo zodpovedá 44 kg emisií oxidu uhličitého. Šesť až sedem smrekov toto množstvo za rok pohltí.
Elektrické vykurovanie - emisie CO 2
Koľko CO2 sa uvoľňuje pri elektrickom vykurovaní vykurovacími fóliami? Z pohľadu rezidenta je to presne nula, teda nič. Infračerveno vykurovaný dom nemá komín, takže v skutočnosti nevypúšťa žiadne látky. Ako je to možné? To sa dozviete z nášho textu "Ako vykurovať bezemisný dom".
Elektrický ohrev samozrejme emituje malé množstvo CO2. Z pohľadu výroby elektriny 1 kWh elektriny vyrobenej v Poľsku emitovalo 657,1 gramov oxidu uhličitého. Vykurovanie domu s plochou 150 m2 vykurovaného infra fóliami spotrebuje 2 250 kWh. To znamená ročné emisie 1,5 tony CO 2 . Toto číslo je impozantné, ale v porovnaní so spaľovaním uhlia alebo plynu v domácom kotli - je to celkom dobrý výsledok.
Pripomeňme tiež, že cieľom Poľska je úplné odstránenie uhoľných elektrární v prospech jadrovej a obnoviteľnej energie, čo v budúcnosti (zmenené na zelenú) tieto emisie výrazne zníži a nakoniec bude nulové. A systém s vykurovacími fóliami bude stále rovnako účinný.
Už desiatky rokov deti odmala kreslia domčeky s obligátnym komínom na streche. Dnes už komín na streche nie je symbolom tepla domova. Každý komín prispieva k spoločnému problému nás všetkých. Na druhú stranu tým, že sa komína vzdáme, ušetríme na jeho stavbe a údržbe! Zmena budúcnosti na zelenú znamená aj úsporu peňazí.
Oplatí sa investovať do elektrického vykurovania?
Akonáhle máme vlastný zdroj elektriny, vlastná spotreba sa stáva kľúčovou. Riešenia na úrovni Európskej únie majú za cieľ zabezpečiť, aby čo najviac elektriny bolo vyrobené lokálne – a spotrebované lokálne, najlepšie priamo v mieste jej výroby. Energetický systém nie je určený na ukladanie energie, pretože to nie je jeho technologický účel. Medzinárodné prepojenie v energetickej sieti a spoločný energetický trh majú uľahčiť vyrovnávanie energetických deficitov a prebytkov na jednotlivých miestach.
Dôležitým prvkom vlastnej spotreby elektriny je elektrické vykurovanie, ktoré sa stane najpreferovanejším riešením v krajinách Európskej únie a Schengenu - vo všetkých krajinách zaznamenalo rastúci trend av niektorých krajinách už tvoria väčšinu.
Oplatí sa investovať do elektrického vykurovania?
Akonáhle máme vlastný zdroj elektriny, vlastná spotreba sa stáva kľúčovou. Riešenia na úrovni Európskej únie majú za cieľ zabezpečiť, aby čo najviac elektriny bolo vyrobené lokálne – a spotrebované lokálne, najlepšie priamo v mieste jej výroby. Energetický systém nie je určený na ukladanie energie, pretože to nie je jeho technologický účel. Medzinárodné prepojenie v energetickej sieti a spoločný energetický trh majú uľahčiť vyrovnávanie energetických deficitov a prebytkov na jednotlivých miestach.
Dôležitým prvkom vlastnej spotreby elektriny je elektrické vykurovanie, ktoré sa stane najpreferovanejším riešením v krajinách Európskej únie a Schengenu - vo všetkých krajinách zaznamenalo rastúci trend av niektorých krajinách už tvoria väčšinu.
Elektrické vykurovanie - čo sa oplatí vedieť
V súčasnej dobe máme pri výbere moderného elektrického vykurovania tieto možnosti:
- Tepelné čerpadlá – špecializované riešenie pred pätnástimi rokmi, dnes široko známe, ktoré sa preslávilo vďaka koeficientu COP typickému pre tepelné čerpadlá. Hovorovo sa COP tepelného čerpadla chápe ako získanie x krát viac tepelnej energie, než je vynaložená elektrická energia. V skutočnosti je účinnosť tepelného čerpadla závislá na teplote zdroja, z ktorého čerpá teplo, a jeho COP je teda premenná.
- Elektrické ohrievače - majú mnoho druhov a sú najčastejšie vnímané prizmou ich výkonu (aby boli dostatočne veľké) a ako prídavné vykurovacie zariadenia. V tejto skupine výrobkov, tzv. „infražiariče“, nazývané aj vykurovacie panely, ktoré s polovičným výkonom kúria rovnako efektívne ako konvektory a spotrebujú menej energie.
- Vykurovacie káble - riešenie s dlhoročnou tradíciou, v posledných rokoch výrazne vylepšené z hľadiska jednoduchosti inštalácie (sú dostupné vo forme vykurovacích rohoží, na ktorých je kábel už položený v správnych vzdialenostiach a nevyžaduje rezanie) av z hľadiska kvality (káble a rohože sa objavili vykurovanie s dvojitou teflónovou) elektriny, pretože sa musí zahriať na oveľa vyššiu teplotu, než je v miestnosti žiaduce. Z tohto dôvodu je jej použitie obmedzené – prakticky iba pri inštalácii priamo pod dlažbu.
-
Vykurovacie fólie - najnovšie technológie v tomto rebríčku a účinnejšie ako vykurovacie káble. Vykurovacie fólie spotrebujú v závislosti od miesta použitia až o 30 % menej elektriny ako vykurovací kábel, pretože vďaka tomu, že majú najväčšiu vykurovaciu plochu medzi vykurovacími zariadeniami, pracujú pri teplotách len o pár stupňov vyšších ako je požadovaná teplota v izbe. Vykurovacie fólie sú tiež všestranným riešením: inštalujú sa priamo pod podlahy z panelov a sendvičových dosiek, pod poter, do stien, stropov, pod zrkadlá a dokonca aj do stien vozidiel, ako sú obytné vozidlá, do zeleniny alebo do nábytku. ako sú hnetacie stoly. Ich nevýhoda: toto riešenie zatiaľ nie je pre každého. Systém vykurovacích fólií je inštalovaný v nových domoch a po tepelnej modernizácii. U starších domov by ste mali najskôr investovať do izolácie.
Porovnanie vykurovacích fólií a vykurovacích rohoží a diskusiu o rozdieloch medzi nimi nájdete v článku „Fólia alebo vykurovacia rohož? Kľúčové rozdiely a porovnania“.
Výpočet vlastností vykurovacích fólií a tepelných čerpadiel nájdete v článku: "Aký typ vykurovania - vykurovacia fólia alebo tepelné čerpadlo?" ".
Čo sa zmení výmenou zdroja vykurovania?
Priemysel, poľnohospodárstvo a doprava sú obrovskými zdrojmi oxidu uhličitého. Jeden let z Varšavy na dovolenku v Egypte s pristátím v Káhire je 215 kg CO2 na osobu, teda celé lietadlo s 250 ľuďmi na palube je takmer 54 ton CO2- takmer 5x viac ako jeden dom s uhlím vyššie spomínané kachle budú vyžarovať po celý rok. Množstvo emisií CO2 pri jednotlivých rokoch môžeme kontrolovať napr. v emisnom kalkulátore pre lety lietadla. Takže možno by bolo lepšie najprv uzemniť lietadlá a potom prejsť na trápenie s výmenou kúrenia? Ide o to, že len v Poľsku bolo v roku 2022 podľa údajov CEEB v prevádzke 2 600 000 domácich kachlí na uhlie – čo znamená ročné emisie rovnajúce sa približne 530 000 rokom do Káhiry. Obrovské množstvo. S jeho znižovaním by sme nemali otáľať. Modernizácia vykurovania znamená aj väčšiu energetickú nezávislosť našej krajiny a jednotlivých domácností.
Je pred nami množstvo práce, ktorá inšpiruje technologický vývoj. Je čo meniť. Meníme budúcnosť na zelenú!
